Od malička ma rodičia vychovávali prísnou rukou, a preto mi ani pečené holuby zadarmo z neba nepadali. Niečo som chcela? Musela som si to odpracovať. Chcem mať bohatý šatník? Musím si zarobiť! Poviem vám, dnes sa to ale stalo obrovským problémom. So žiadnou prácou nemám problémy a ani som nikdy nemala. Z tohto dôvodu som vyskúšala mnoho brigád. Dynamické aj pokojné. Pracovala som za pásom, telefonovala som v call centre a myslím si, že predavačka zmrzliny bol tiež dobrý pokus. Keďže mojou prioritou je komunikácia a práca s ľuďmi, najradšej mám práve to. Ako anketárka na telefóne som sa ujala, boli so mnou spokojní, no moja radosť pominula, keď začal september a s ním prišla i škola. Po dlhšom čase som znovu hľadala nejaké príjmy a zaujala ma reklama jedného call centra v Nitre. Obrovskými majestátnymi písmenami stálo na plagátoch, že hľadajú nových ľudí a je jedno, či to budú seniori alebo študenti. Neváhala som sa vstúpila som dnu, aj keď s obavami, lebo o prácu v tomto centre som sa už raz uchádzala a odchádzala som s tým, že som prijatá a že mi zajtra zavolá, kedy nastúpim prvýkrát. Bohužiaľ, viac som o nich nepočula. Vošla som a dnu ma privítala asi tridsaťročná žena. Usadila ma a nechala ma rozprávať. Podala som jej životopis a začala som jej vykladať, ako veľmi ma tá práca napĺňa a že nie som v tomto obore amatér. Vravela, že mi zavolá, kedy mám príjsť na školenie. Neveriacky som sa na ňu usmiala a s váhavým hlasom som sa spýtala, či skutočne mám čakať, alebo si mám hľadať niečo nové. Do môjho slovného dodatku som pripojila i spomienku na vzniknutú situáciu spred pár mesiacov. Pokrútila hlavou, že to bolo nedorozumenie, a že personalistka, teda ona, mala dovolenku a nemal mi vtedy kto zavolať. Odprevadila ma, že mi určite zavolá na 100% štvrtok a v pondelok sa vidíme na školení. Bol utorok a ja som čakala. Viete ako to dopadlo? Nikto mi nezavolal. Už po druhýkrát a mne ostáva rozmýšľať, kde je chyba.
Na záver môjho príbehu chcem povedať len toľko, že namiesto solídnych brigád, kde nemusíš klamať ľudom do očí, a predávať "fakeové" voňavky po 20 eur s reálnou cenou 1 euro a kde nemusíš rozprávať ľudom aký zdravý budú keď sa nechajú oklamať lacnými matracmi, nachádzam len brigády, ktoré odrážajú väčšinu skazených ľudských charakterov. Nečudujem sa, že je vysoká nezamestnanosť, keď neexistujú pracovné miesta. Nestačím sa diviť, ako si vyberajú ľudí, ani neviem podľa čoho, keď skutočne majú schopnosti a znalosti vykonávať tú prácu. A namiesto toho, aby ľuďom ponúkli šancu, ako to píšu na plagátoch, ich posielajú domov s nádejou, ktorá odíde tak isto rýchlo ako príde.
